Tak uz sme tu!!!je to zvlastne leteli sme skoro 20 hodin a mame riadne zazitky....z bratislavy sme sli takym malickym lietadielkom a citili sme vsetky malicke vetriky... :) ale bola to sranda. V Mnichove sme mali 2 hod. casu takze sme sa poprechadzali a pekne cakali..... nastupili sme do obrovskeho lietadla.... hrozna kopa ludi a najlepsie, ze uplne vela malych deti.. :) Ked sme vystupili v Chicagu... to bolo uplne obrovske... naozaj neskutocne... :) kym sme sa dostali na rad( museli sme prejst pasovou kontrolou....)tak sme uz zmeskali lietadlo ktorym sme mali letiet do Minneapolisu.... hruza, ale to sme brali tak ze to sa stava :) potom sme hladali batozinu a tam bol dalsi hrozny sok.... povedali nam ze bude pri 9. prideme tam a ono to bolo ceele prazdne.... bolo mi az doplacu... pytali sme sa ale nikto nic o tom nevedel... a nakoniec ked sme uz boli naozaj dost smutni tak sme zistili ze nam povedali zle cislo.. :), aj to sa stava. Potom sme ju hned nasli a bezali na kontrolu batoziny... :) Hned sme sa sli check in.... tam nam povedali ze nase lietadlo este stale neodletelo ale ze ma 1hod. meskanie.. :) takze sme to uplne fajn stihali.. nakoniec malo meskanie 2.hodiny. Chvilu pred tym ako sme mali pristat v Minneapolise nam pilot oznamil ze nemozeme pristat pretoze akurat prisliel pan prezident Bush a jeho Air Force One, na navstevu. Takze sme museli dalsiu hodinku lietat len tak nad Minneapolisom a okolitymi planami... :) Nakoniec sme stastne pristali a bolo dobre... :) a dokonca sme videli sme aj air force one... no a ked sme presli k batozine tak nas uz cakali rodiny s napisom"Welcome Slavka and Michal" bolo to zlate.....tam sme sa rozdelili..... ja s rodinou sme sli na drink, a potom kuknut skolu.. je naozaj obrovska a pekna a..... pokracovanie nabuduce:)
Ozaj dalsi mini zazitok: ujo na pasovom v Chicagu mi sposobil mensi stres. Nejako divne si obzeral a studoval moj pas az som sa zacala bat ci s nim nieco nahodou nemam... a potom mi povedal ze taky krasny pas este nevidel, ze ci je novy... Tak som mu vysvetlila, ze ano a trosku sme porozpravali o Slovensku a nakoniec ten pas ukazoval este aj kolegom :) Takze: mozeme byt hrdi na nase krasne pasy....
S pozdravom Slavka :)
ps. dufam, ze fotky dodame uz coskoro...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Slavka, dakujem za podrobne priblizenie vasho priletu do Ameriky. Dost som sa bala - 20 hodin vo vzduchu je naozaj dlho. Pevna zem, je pevna zem. Tesim sa na vase dalsie prispevky a zelam vela peknych zazitkov.
Beata
Mila Bea, Slavka a Miso, rad som si vas precital. Lietania sa bat nemusite, ste predsa studovani a ako M. Lasica vravi "nikto uceny predsa z neba este nespadol" :)
dj
Slavinka je to uplne krasne ako nam to pisete, prajem vam nech este mnohych americanov potesite a nech maju o slovakov radost a pozehnanie
Zverejnenie komentára