Návšteva v škole

V utorok rano som musela vstat trosku skor, uz o 5:30 :) ale oplatilo sa! Cestou som to skoro vsetko dospala :) Zaparkovali sme pred nejakou skolou ukrytou v stromoch...

Musela som sa zaregistrovat ako navsetvnik a cakat na pana Cvinara. Je to ucitel, ktory ma na starosti deti so specialnymi potrebami. Je pre mna uzasne ako som sa tam mohla dostat. Je to priatel jednej rodiny z lyziarskeho timu. A ked sme boli na tych velkych pretekoch tak sme sa tak rozpravali o vsetkom moznom a slovo prislo aj na to comu by som sa chcela venovat v buducnosti. Tak nejak som sa dostala k tomuto panovi. Ked prisiel do kancelarie bolo to trosku smiesne :) Je to taky starsi uplne chudy a plesaty pan. Je velmi mily!!! Predstavili sme sa a zaviedol na do jeho triedy. Nie je to velka miestnost ale su tam take okruhle stoly a par stoliciek. Na stene visi kopec roznych plagatov, casto rucne vyrobenych.

Na tabuli je napisany rozvrh, pravidla a otazka dna. :)

Viete odpoved ??? :)

Pripracila som si svoju prezentaciu o Slovensku, skole a v podstate aj o mne :) Potom sme mali dostatok casu na rozpravanie, totizto ma prvu hodinu volnu. Vysvetlil mi ako tu funguje system pre deti so specialnymi poruchami, ako vyzera jeho tireda. Ukazal mi rozne prace, ktore s nimi robi... Bolo to vynikajuce :) No a na druhu hodinu uz prisli aj decka. Boli to osmaci, sami chalani. Predstavila som sa, naucili sme sa par slov po slovensky, ukazala sommi krasne Slovensko, trochu sme rozobrali geografiu... Bolo toho celkom dost, ale boli uplne skveli :) normalne ma pocuvali! A ich otyzky boli skvele, myslim, ze sa trosku hanbili, ale nebolo to nic strasne... Nakoniec sme sa rozpravali o soferovani, fajceni.... randeni :) ake to je u nas a v com je to ine... Bolo to vynikajuce. Bola som z toho uplne nadsena a stastna... Samozrejme, ze sme spomenuli aj hokej... a nakoniec sa tam nasli nejaky fanusikovia :)

Druhu hodinu som stravila so siedmakmi, v tejto skupine boli aj dve baby. Na plane som mala v podstate to isto ako na predchadzajucej hodine, ale je to zvlasne ako je kazda skupina deti ina :) Tyto sa ovela viac pytali a tak sme viac viac rozpravali o rozdieloch. Tiez som im poukazovala fotky a prezentaciu :) Pocas hodiny prisiel aj riaditel. Akurat sme sa rozpravali trosku o historii. Bolo to vyborne, pretoze som im ukazala aka stara je nasa krajina(kedy prisli Cyril a Metod) a jeden chlapec sa po par minutach prihlasil a mal vypocet toho kolko rokov od vtedy ubehlo :) bolo to velmi mile. Aj pan riaditel sa zapojit :) naozaj som bola prekvapena a potesena disciplinou tych deti, ale som si uplne ista, ze to je sposobene pristupom toho ucitela. Je naozaj uzasny. Oni su tam ako priatelia. Dalsie dve hodiny boli studijne, ked mali ziaci cas na robenie si uloh.... Ja som sa tak snazili porozpravat s kazdym a trosku to vsetko pozistovat a nakoniec sme hrali este aj sach. Ja teda nie som sachista :) ale s ich pomocou mi to aj celkom slo.... Decka boli vynikajuce! ziadne hlupe otazky... teda jedno dievca sa ma opytalo ci mam niekoho doma (chlapca) a ani som nestihla odpovedat ked ju jeden chalan zahriakol a vysvetlil jej, ze to nie je slusne, pretoze to je osobna otazka:) bolo to velmi mile... Nakoniec som sla na obed. Bola som doprevadzana jednym clapcom, ktory sa dopredu prihlasil, ze ma vezme na obed. Bol skvely. Uplne najslusnejsi a najpozornejsi. Pekne ma pustil prvu, podal mi tacku... uplne vsetko :) normalne som z toho nechapala. A predstavil ma svojim kamaratom pri stole... Potom zrazu zacali decka chodit k nasmu stolu a vypytovat sa kto som.. ci som tam nova... :) a ked som povedal, ze som zo Slovenska, Europy, nechceli mi verit... :) Potom som pocula ako sa s opacnych koncov jedalne prekrikuju a hovoria o mne... Vobec som to necakala, ale naozaj ma prekvapili!!!!

Som nesmierne vdacna, ze tu mozem zazivat taketo nadherne zazitky a uplne sa z toho vsetkeho tesit. Ludia su naozaj mili!!! Nie je to iba usmev a pozdrav. Aj ked som tam bola iba par hodin, normalne mi prirastli k srdcu!

Uz sme doma co by dup

Neskutocne, uz len tyzden a sme doma...ale ten cas rychlo leti, ked sa deju nejake veci naokolo. Nam to tu ubiehalo stale rychlejsie a rychlejsie, no a ku koncu to uz ubiehalo raketovou rychlostou. Posledne rozlucky su v plnom prude a uz to zacina byt aj trochu smutne. Uzasne, prave sedim za pocitacom v skolskej kniznici, pocuvam skolske oznamy a co nepocujem? "Everyone come to say goodbye to Michal Stanak and Slavka Vanova on Friday after school to the Campus Roon, they fly back home to Slovakia on Saturday". No nie je to uzasne. Dokonca cez skolsky rozhlas oznamuju nase mena, aby sa s nami ludia prisli rozlucit. So Slavkou citime velke pozehnanie vsade naokolo a sme z toho velmi stastny. Su to take zmiesane pocity. Velmi tesime spat domov na vas vsetkych, no uvedomujeme si, ze sa s vacsinou z tychto ludi uz asi nestretneme a to je smutne. A ak sa s nimi stretneme, tak uz nie za tychto podmienok a okolnosti. Budeme ini, dospelejsi a skratka nejaka cast z nas sa pomaly straca a to je chvilami smutne si uvedomit. No verim, ze to tak ma byt. Ako nas Pan Boh pozehnaval tu, tak verim, ze ma pre nas pripravene cesty aj doma. Uz len par dni a vidime sa na Slovensku!

Broomball

Asi sa pytate co to vlastne je. Ja som si najskor myslela, ze to je
take nieco ako hokej len sa to hra s metlami a loptou... Nebola som az tak daleko, ale namiesto metly mate take cudne palice a na ich konci je este cudnejsia vec. Je to nieco ako umely lichobeznik v strede prazdny a stym mate udierat do lopty a davat goly. ked som to prvy krat hrala na zamrznutom jazere, za domom, nebola to velka slava a ani sranda. ale tento krat sme si to uz poriadne vychutnali. Bolo to minulu sobotu. Zavolali nas, Jessicu a mna, nasi spoluziaci. Skupinka 10 chalanov a my dve baby. Pekne sme sa odviezli na nejake skolske ihrisko, ktore malo aj hokejovy rink, rozdeli sme sa do timov a zacali hrat. Ja som mala na nohach uzasne telple cizmy, len jedina nevyhoda je ze maju strasne klzku podrazku. Ked som sa trosku rozbehla broblem bol zabrzdit.... Bolo to zaujimave... :) Uplne sme sa vsetci spotili a poudierali... moje kolena boli vzdy brzdnou drahou, takze su este stale trosku modre. par krat som nechcene poudierala protihracov do pistali, v presvedceni ze tirafam loptu, ale podarilo sa mi prihrat aj na tie nejake goly :) a nakoniec sme samozrejme vyhrali. Bolo to vynikajuce, vobec nebola zima, takze sa dalo hrat aj bez bundy a po case som si zvykla aj na ten klzky povrch... :) Vsetci sme boli riadne vystaveni, ale stalo to zato... hrali sme asi 2 a pol hodiny, bez prestavky... :)


potom sme sa taki spoteni vybrali na dobru veceru a pekne domov :)

Lyžovačka pri polárnej žiare

Na konci vianocnych prazdnin sme sa vypravili na velke preteky bezkarov. Bolo to na uplnom severe Minnesoty. Nadherna priroda, uplna rozpravka :) Cesta nam trvala asi tak pat hodin.... vacsinu som prespala.

Pocasie tam bolo naozaj nadherne, nebolo ani velmi teplo ale ani zimno. tak akurat. Prisli sme tam v piatok na obed. vsetko sme pekne povybalovali a popripravovali :) Ja som si urobila taku mensiu prechadzku. Su tam take mensie kopce, ktore vyuzili do posledneho kusocku na lyzovanie. Nespocetne mnozstvo vlekov a bezkovych drah. Pritom to nie je velky areal. na kazdom kroku bolo vidno chlapikov na skutroch, ktori sa tam len tak premavali :)

Potom sme sa vydali aj my na prieskum tamojsich krasnych hor a bezkovych drah celkom z blizka. Bolo krasne slnecno, takze sme nepotrebovali ani velke zimne bundy. toto bol moj prvy krat na bezkach. celkom ma pochvalili. Zdolala som 5km drahu na ktorej sa na druhy den konali najvacsia preteky studentov v Severnej Amerike. Bolo to celkom prijemne, aj ked som 2krat spadla. Nebolo to nic vazne. raz som zastala uprostred kopca, pretoze som cakala na ostatnych a potom som sa nemohla pohnut dopredu, slo to iba dozadu, tak som radsej spadla ako znova "slapat" do kopca :) Ked sme sa vratili skoro po 50 min. naspat do hlavnej chaty, moje nohy boli ako zele... Celkom riadno svalovicu som mala, ale nastastie to netrvalo az tak dlho.

Druhy den bol hektickejsi. V ten den sa konali preteky od rana az do vecera, kazdych 30sec vyrazila dvojica lyziarov. Bolo to nadherne.. pekne sme vsetkych, z nasho timu, povzbudzovali a fotili. preteky sa skoncili az okolo 17:00 potom sme mali spolocnu veceru a volnu zabavu.. Bolo to celkom srandovne. Ja som sa dokonca odhodlala na bezky este raz, ale tentokrat to bolo ovela kratsie :) a jednoduchsie, ziadne kopce.

v nedelu poobede sme sa vracali naspat domov. Bol to krasny vikend, ale bohuzial ziadnu polarnu ziaru som nevidela. Zevraj na tom miestu sa da velmi lahko pozorovat... mozno niekedy nabuduce :)

:) Trošku oneskorene, ale predsa

Este pocas prazdnin som bola na par malych vyletoch s niektorymi
spoluziakmi :) Bolo to naozaj vynikajuce. Raz sme sa sli korculovat. Myslim, ze som sa este nikdy nekorculovala na jazere... Stretli sme sa vsetci pred arealom, pekne sme sa poprezuvali a vybehli sme sa vysantit. Nie som velmi dobry korculiar, ale nebola som tam sama :) Je to nadherne miesto. V lete sa tam clnkuje a v zime sa mozete ist korculovat. Su to take uzucke pospajane jazierka ponad ktore je vela roznych malych mostikov. V ten den ked sme tam boli my, strasne mrzlo, mala som pocit, ze mi este aj mihalnice a obocie primrzli, ale stalo to zato. na niektorych miestach bol lad trochu vydraty a boli tam aj ryhy, ale vobec mi to neprekazalo... Chvilku som sa citila ako v rozpravke :)


Male deti tam vozili na takych mini sankach, starsi ludia posedavali na lavickach a mladi sa santili vsade kde sa len dalo. Bol to velmi prijemny zazitok. Ked sa zacalo pomaly stiemav tak sme si povedali, ze radsej uz koncime... a chceli sme sa este trocku pofotit, ale moj fotoaparat akosi haproval (mozno bol primrznuty) a tak tie fotky nie su moc pekne. Ale hlavne je, ze nieco mam!!!

Lyžovačka v Koloráde!

Dňa 28.12.2007 sme sa vydali na cestu. Štyria chalani, kufor zaprataný lyžiarskymi potrebami a plná nádrž. Tak sme sa ráno vydali na cestu. Ešte večer pred odchodom nebolo isté ako bude vyzerať naša konečná zostava, no skončilo to pri čísle štyri s tým, že tri dni za nami doletí ďalší člen. Ja, Reverend Elliot (otec), Mitchel (brat) a ďalší spolužiak z našej školy sme cestovali autom z Minneapolisu do Koloráda asi tak 16 hodín. Cesta to bola pohodová, väčšinu času som prespal a zbytok času sme len diskutovali na rôzne problémy tejto doby. Keďže "otec" je reverendom a ten spolužiak zo školy sa rád vypytuje, tak sme mali o diskusie postarané. Bolo to super. Na ceste sme zastavili u reverendovho kamaráta zo semináru, kde sme prespali noc, aby sme mali na nasledujúci deň možnosť vidieť prekrásne Rocky Mountines, ktoré na nás čakali na ceste. Bolo to vážne krásne. Náš dom ležal v nadmorskej výške asi 3,5 - 4 km a svahy na ktorých sme lyžovali boli ešte vyššie. Väčšina pobytu sa dá zhrnúť do niekoľkých slovných spojení: lyžovanie, oddych, jedenie a diskutovanie. V takejto nálade sa to nieslo po celú dobu. Na posledný deň sme si nechali, ako čerešničku na torte, lyžiarske stredisko Vail. S vysokohorskými cenami, svahmi označenými dvojitými čiernymi diamantami a s najdlhšou zjazdovkou 6,5 km. Toto všetko sa odohrávalo v nadmorskej výške asi 4-5 km nad morom. Jeden úžasný zážitok!
Na ceste späť sme sa znovu zastavili v Denveri a natlačili sa steakami a hor sa na cestu. Kôli dobrej nálade cesta ubehla veľmi rýchlo a tak sme sa živí a zdraví povracali domov.

Lyžovačka v Koloráde!