Neskutocne, uz len tyzde

n a sme doma...ale ten cas rychlo leti, ked sa deju nejake veci naokolo. Nam to tu ubiehalo stale rychlejsie a rychlejsie, no a ku koncu to uz ubiehalo raketovou rychlostou. Posledne rozlucky su v plnom prude a uz to zacina byt aj trochu smutne. Uzasne, prave sedim za pocitacom v skolskej kniznici, pocuvam skolske oznamy a co nepocujem? "Everyone come to say goodbye to Michal Stanak and Slavka Vanova on Friday

after school to the Campus Roon, they fly back home to Slovakia on Saturday". No nie je to uzasne. Dokonca cez skolsky rozhlas oznamuju nase mena, aby sa s nami ludia prisli rozlucit. So Slavkou citime velke pozehnanie vsade naokolo a sme z toho velmi stastny. Su to take zmiesane pocity. Velmi tesime spat domov na vas vsetkych, no uvedomujeme si,

ze sa s vacsinou z tychto ludi uz asi nestretneme a to je smutne. A ak sa s nimi stretneme, tak uz nie za tychto podmienok a okolnosti. Budeme ini, dospelejsi a skratka nejaka cast z nas sa pomaly straca a to je chvilami smutne si uvedomit. No verim, ze to tak ma byt. Ako nas Pan Boh pozehnaval tu, tak verim, ze ma pre nas pripravene cesty aj doma. Uz len par dni a vidime sa na Slovensku!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára