Vianocne pancuchy :)

Stockings!!!

V utorok rano som pekne vstala isla sa umyt a zrazu vidim vsetkych sediet prek krbom....

Tak som sa sla pekne pripojit a zrazu ma posielaju zobrat si svoju stocking od Santu :)

Je to asi nieco podobne ako nas Mikulas... :) Doslai sme nejake sladkosticky... a potrebne vecicky ako napriklad mydlo ;) (dufam, ze tym nechceli nic povedat...) ale boli tam aj nejake darceky pre potesenie :) takze tu Santa chodi asi viackrat... Bolo to velmi mile... vsetci sme boli v pyzamach a zupanoch, rozbalovali sme si svoje ponozkove darceky a papali sladke cokoladky.

Ked sme sa vytesili z darcekov poriadne sme sa naranajkovali a vybehli sme von!! Nadherne snezilo, tak jemnucko ale husto... Zobrali sme aj deturence a sli sme sa troska sankovat, stavat iglu, gulovat.... Konecne som sa odvazila ist aj na zamrznute jazero :) Bolo to vynikajuce... Iglu sme nakoniec dostavali, ale nevyzera to celkom ako iglu...

Ked sme sa vratili museli sme sa poriadne vysusit a niektory sa sli pekne vyhriat a zregenerovat do horucej vane, ktora je vonku... je to uzasne pocit ked tak sedite v telpe a pada na vas sneh... :)
Nakoniec sme sa uz vsetci zhromazdili dnu a pripravili sme slavnostny stol!!! Pomodlili sme sa a zacalo sa s dobrotami :) Bolo tam naozaj vselico, od vymyslu sveta....

Asi tak uprostred, ked uz vela ludi dojedalo hlavne jdelo, doniesla som slovenske doma robene vianocne oblatky. Nasi mi ich poslali :) Pekne som im vysvetlila aku mame my doma tradciciu a potom som im vsetkym urobila medovy krizik na celo. Velmi sa im to pacilo a oblatky im chutili. Bol to vynikajuci cas ked sme boli vsetci spolu, pri velikom stole....

24. December

Dala som budik na 05:45 aby som nepremeskala stedrovecerny den s mojou rodinkou :)
Ked budik zazvonil vstala som, zapla som pekne pocitac a nejakou nahodou som sa zvalila naspat do postele a zaspala som este na taku 3/4 hodinku :)

Ale ked som to zistila, tak so vyskocila a utekala som k pocitacu... Tam bolo dalsie sklamanie.. Nasi neboli pripojeni.. normalne mi bolo luto a tak som zacala pisat aspon mail.. a zrazu mi uz aj volali :) bolo to uzasne, presedela som aspon 3 hodinky pred pocitacom, obcas sa ma nasli nejake deturence.. videla som ako sme mali vianocnu veceru, rozbalovanie darcekov... proste vsetko, citila som sa ako keby som tam bola s nimi :)

Potom som sa sla pekne narajnkovat a starat sa o deticky... (nech si rodicia, trosku oddychnu) pripravili sme stol a sli sme do kostola... ked sme sa vratili mali sme taku mensiu vianocnu veceru (pretoze ich hlavna vecera je 25.12) Bola som na seba hrda, pretoze som to varila ja a vsetkym chutilo (nebolo to sice, ziadne nase tradicne jedlo....)
Po veceri sme sa vsetci nahrnuli do velikanskej obyvacky plnej darcekov :) Catherine, mala na starosti rozdavanie darcekov... a tak sme postupne rozbalovali krabice.. najskor som to odbalovala pekne, bez trhania... ale ked mozete cely ten papier roztrhat je to vacsia zabava.. :)

rozbalovanie trvalo straaasne dlho.. ale bolo to super.. mne sa uz po druhom otvorenom darceku kotulali slzy ako hrachy.... ale vsetci sa len chapavo usmievali a objimali ma :) Bolo to take vzacne... Samozrejme urobila som taku mini nahravku aby som ju mohla poslat domov!!!

ked sme rozbali aj posledny darcek a poriadne sme sa z neho vytesili, zacali sme postupne odpratovat vsetky papiere a stuhy, krabice.... bolo toho hodne.... :)

Uplne unavena som zalahla do postele a zaspala.... :)

Predvianocne pripravy

Zacali sme sa pripravovat dost skoro, ale mylsim, ze sme mali aj dovod. Totizto, na Vianoce nas bolo 16 a z toho boli 4 male deturence. Museli sme davat pozor kde a ako davame vianocne ozdoby aby sme nemuseli zakazdym zametat nieco rozbite... Pripravit kopu jedla... ale maju to celkom dobre vymyslene. Boli sme tu vlastne 4 rodiny a kazda rodina sa staralo o jedlo v jeden dany den....

Vsetci prisli v sobotu, niektory hned poobede, ini zas az neskoro vecer. Nadherne snezilo takze sme mali o zabavu vzdy postarane. V nedelu sme sa pekne naranajkovali, isli do kostola aked sem sa vratili rychlo sme pripravili nejaky obed, chipsy.... s sadli si pred televizor. Totizto cela tato rodina neskutocne fandi americkemu futbalu- Green Bay Packers". Taky priemerny zapas trva asi 5 hodin, a pritom sa tam naozaj vela nedeje... takze ja som sa po takych 20 min. nenapadne vytratila :) Nakoniec som zistila, ze to bol uplne katastrofalny zapas a prehrali....

takze celkom dobre ze som tam nebola.

O nejakej 4 poobede zrazu zvoni zvonec a vsetci sa rozbehli k dveram... Santa je tu :)

Prisiel taky ujo krasne obleceny s velkym ciernym vrecom. Male deticky si trosku aj poplakali, ale hrdi rodicia ich fotili ostoset.... :)

Bola to celkom sranda, musela som si mu, dokonca, sadnut na koleno...

Mylsim, ze ti starsi mali z toho vacsie zabavu ako deti... :)

ale prezila som mojho prvehho Santa Clausa... a mam pozdravovat aj na Slovensko :)

Vianocne koledy

Tu uz od zaciatku novembra pocuvame same vianocne pesnicky :)

a vobec nie som proti.

V nedelu v kostole mi casto vypadne nejedna slza, ale nie preto, ze by som bola nejaka smutna.... Je to nadherne ked tak vsetci stojime a spievame a zrazu zacnu spievat pesnicku, ktoru poznam aj v slovencine. Vzdy ma to tak zvlastne potesi :)

V utorok, tyzden pred Stedrym vecerom sme isli na Vianocny koncert. Bolo to take obrovske.... Kopec ludi, velky spevacky zbor, orchester a dirigent.... Mne sa to velmi pacilo, aj ked zo zaciatku som bola z toho trochu prekvapena. Oni tu Vianocami naozaj ziju :) pripravuju sa mesiac dopredu... balia darceky vyzdobuju domy, pustaju nadhernu hudbu....

Normalne som sa niekedy citila ako v rozpravke :)

Ďalšie uponáhľané Vianoce za nami?

"Happy Holidays"

Čo je na tom ponáhľaní sa pravda? No ja som mal teda vážne naponáhlo. Keďže na nakupovanie darčekov pre moju "host" rodinu som nemal moc času, skončil som pri rozdávaní mojich výrobkov z fotografie a keramika, plus nejakých starých darčekov, čo som si priniesol ešte zo Slovenska. Tieto Vianoce boli iné ako ostatné. Po prvý raz bez rodiny na blízku som očakával, že budem "homesick", no nejako to ľahko prešlo, keďže terajšia technika je taká úžasná, že som dokonca strávil vianočnú večeru s mojou rodinou doma. A dosť o tomto.

Moja americká rodina má takú vianočnú tradíciu, že 24 Decembra chodia pomáhať do jedného útulku pre bezdomovcov a servírujú im vianočnú večeru. To bol jeden úžasný zážitok! Asi po 4 úspešných hodinách upratovania jedného rozbombardovaného skladu a neskôr pripravovania vianočnej večere (syrový sandwich s dvojitou porciou mäsa), večer konečne vyvrcholil.
Medzi pol 6 a pol 7 to začalo. Asi tak 300 ľudí sa začali hrnúť do miestností, ktoré mohli maximálne pohltiť asi tak 100, no s veľkou úspešnosťou sa to podarilo. Rozdelenie detí do skupín podľa veku a rodičia pekne na omšu s koledami. Neskutočný zážitok. Keď som dával sladkosti dvom malým ázijským deťom a chcel som dať aj ich otcovi, on mi odpovedal: "Nie ďakujem, keď majú moje deti, ja som rád". Toto ma úplne dostalo. Nemajú byť Vianoce práve o tomto? Pán Boh poslal svojho jediného syna na zem. Čo je podstatnejšie, on Ho nechal napospas nám, nedokonalým ľuďom, ktorých každá prvá myšlienka je len sebecká. Toto je láska a toto je to, čo si treba pripomínať každý rok na Vianoce. Láska otca, ktorý obetuje všetko za svoje deti, aby práve oni mali dostatok. Ukráti zo seba a nezištne sa rozdá. Čo ma ale najviac prekvapuje, On nerozkáže svojim deťom ako narábať s tým kúskom čokolády čo im bola daná. On im poradí a zostáva pri nich, kráča s nimi naďalej na ich cestách. Len On dokáže naplniť ten nekonečný hlad po niečom plnom. Nikde inde takúto nezištnosť nenájdeme ako v Otcovi.

O tomto by mali byť dnešné Vianoce. Týmto smerom by sme sa mali uberať, týmto smerom k pochopeniu Božích plánov v našich životoch. Nie ako tu v Amerike, kde sa na verejnom mieste ani len nemôže povedať "Merry Christmas", no namiesto toho sa vraví "Happy Holiday". Aby to náhodou nebolo ofenzívne voči iným vieram. No tu prichádza otázka: "Má pravda zostať skrytá aby nikoho nezranila, či má byť radšej povedaná a pripustená do našich živtov?".

Kamaráti a zábava

Zvláštne. Ako to už býva zvykom, nájsť si kamarátov v novom prostredí chvíľu trvá a keď si ich človek už konečne nájde, zistí, že už onedlho odchádza. Nechcem byť nostalgický, alebo vôbec zosmutnelý z toho, že už onedlho odchádzame, no vyhnúť sa tomu asi nedá.
Pominulé víkendy boli sranda. Taká uvedomelá skupina mladých ľudí z našej školy, s ktorými sme trávili viac času nás zavolala na Americký Futbal v Snehu! To bola teda zábava. Pravdupovediac, ja som nikdy nevidel nič zaujímavé na Americkom Futbale, no keď to človek hrá so seberovnými rovesníkmi, hlavne podobnej váhy, tak to je sranda. Musím sa priznať, že to je aj dosť fyzicky náročné, svalovica ma neminula...

V sobotu som bol dohodnutý s jednou kamarátkou a jedným kamarátom, že pôjdeme na jednu zábavu v centre mesta, a tak sa aj stalo. Teplota bola asi tak 10 pod nulou a kamarát došiel za nami len v krátkom tričku a tenkej mikine. Minnesota. A tak sme sa vybrali do mesta na "Holidazzle Parade". Samozrejme autom, ako inak. Moji rovesníci tu ani len nepoznajú MHD, dokonca niektorí ani len nevedia, či im chodí nejaký autobus do ich štvrte. My sme ale mali srandu. Keďže nám bola zima, tak sme väčšinu času utekali. Strávili sme tam pekný kus času a potom sme sa vidali domov.

Mám strach, že niekto ti to povie skôr než ja...

Občas keď mám čas, alebo idem spať tak si pustím Slovensko hľadá superstar (aby som zostala v obraze, čo sa u nás doma deje :)
Posledný diel, ktorý som videla bol veľmi zvláštny. Normálne som nemohla zaspať, keď som tak o tom všetkom rozmýšľala...
O čom má byť reality show? Je to relácia, na ktorej sa majú ľudia zabávať a vidieť všetko v realite, nie je to zostrihané, všetko beží naživo. Tak nejak to má vyzerať. Myslím, že sa im táto posledná časť v tomto zmysle naozaj vydarila.
Život a realita nie je len o tom, že si ťa niekde niekto vyberie a zrazu sa staneš populárnym a obdivovaným objektom. Toto je skôr najokrajnejšia časť reality aká sa môže kedy stať. Všetko je to umelo vytvorené...
V poslednom kole boli krátke filmy o rodinách, ktoré žijú v realite a majú reálne problémy.
Čo ma veľmi zaskočilo a prekvapilo bolo vyhlásenia Paľa Haberu: "Nechcem honorár za túto prácu, dám ho rodinám, ktoré vidím tam..." Niektorí si povedia, čo je to pre neho jeden honorár, chce si len zvýšiť popularitu... ale dá sa na to pozrieť aj z druhej strany. Pomôže predsa ľuďom, ktorí to potrebujú.
Tu je zas ďalšia otázka: v dnešnej dobe je kopec rôznych charitatívnych koncertov, večierkov, podujatí... ale pomáhajú naozaj tam kde to je potrebné? Samozrejme, každá pomoc je pomoc, ale nie je táto spoločnosť naučená dávať peniaze len tak na niečo, čo vlastne nie je vôbec potrebné?... (Neviem,či je tento príklad správny, ale skúsim: prečo dávame každý rok na vianoce kopec hračiek do detských domovov? Je dôležité starať sa o tieto deti, ale myslím, že hračky sú to posledné, čo im naozaj chýba. Prečo tie hračky nedať rodinám, ktoré si ich nemôžu dovoliť kúpiť.... Možno by nemuseli kradnúť, deti by sa nehanbili v škole hovoriť o vianociach, možno by nešli poza školu..... je to iba také rozmýšľanie nahlas...)
Keď premýšľam nad tým Haberom... Všetci sme len ľudia a keď vidíme, že druhí potrebujú pomoc je úžasné, že neotáľame.... Aj celebrita má srdce a môže mať túžbu pomôcť a urobiť radosť. "Snáď urobím radosť aspoň niekomu."
Mne sa páčilo ako na túto situáciu okamžite zareagoval a chytil sa šance ako zapojiť viacerých, vyzval všetkých aby sa spoločne spojili pre niečo, čo naozaj má zmysel.
Nakoniec skonštatoval: "Hrozne mi odľahlo, teraz. " Aj toto môže byť odmena za pomoc. Je z toho minimálne dvojnásobná radosť. A vôbec to nie je také komplikované.

................to čo ťa trápi to trápi mňa..............

Lyžovačka :)

V piatok sme sa vybrali na lyžovačku. Ani si neviete predstaviť ako veľmi sme sa tešili :)
Konečne sa vyšantiť v snehu a na lyžiach!!! Išli sme autami, dokopy nás bolo asi 10.
Odišli sme hneď po škole. Keď som tak sedela v aute tak som premýšľala aké svahy tu môžu mať, keďže sú tu samé roviny. Povedali nám, že je to druhé najlepšie stredisko v Minnesote. Pomaličky sme sa blížili do cieľa a kopcov nikde tak som tak začala pochybovať, že to bude až také úžasné, ale keď sa učiteľ zrazu opýtal jedného chalana či ide lyžovať dozadu, tak mi trochu zmrzol úsmev. Myslím, že je to dosť ťažké.... Nevedela som čo si o tom myslieť a tak som si radšej už nemyslela nič. Zrazu sme zastali na parkovisku a keď som sa otočili za mnou boli také zasnežené kopčeky. Smiechu som sa nedokázala zdržať. Boli tam tri také celkom strmšie svahy ale dĺžkou to boli naozaj iba také kopčeky, ostatné svahy boli somárske lúky a ešte somárskejšie lúčky. Išla som si požičať lyže. majú celkom dobrý servis :) Zo začiatku som mala taký väčší problém s lyžiarkou. Strašne ma tlačila pravá noha, bolo to naozaj neznesiteľné... Musela som ju ísť vymeniť a aj potom to nebolo nič príjemné. Ale tak začali sme akože lyžovať... :) Na všetkých svahoch boli lanovky, ale len také mini. To bolo ako lavička, nedali sa tam ani vyložiť nohy...
Nakoniec to bola naozaj sranda... :) po večeri sme sa s Miškom dohodli, že budeme učiť jedno dievča, čo bolo s nami lyžovať. Je z Kolumbie a stála prvý krát na lyžiach. Po nejakých dvoch hodinkách jej to išlo dosť obstojne... No a úplne na záver sme si dali také dve pomalé jazdy... :)
Bol to fajn zážitok (je to pravda, Američania vedia zveličovať :)))

Hrnciarstvo

Tolku zabavu a radost som od toho necakal! V poslednej dobe sa so Slavkou angazujeme v hrnciarstve-keramike. Kedze moj "triednicky" ucitel je ucitelom Art, tak v jeho miestnosti travim dost casu, co ma priviedlo ku robeniu keramiky. Tak ale pekne po poriadku. Asi pred mesiacom som zacal chodit do poskolkeho kruzku keramiky, co bolo vtedy kazdy pondelok. Po nejakej dobe ma to chytilo natolko, ze som tam zacal byvat kazdy den, dokonca som na to naviedol aj Slavku.
V com to spociva? Takze zakladom je, ze si zoberieme kus hliny, par nastrojov a hrnciarsky kruh (vid obr.1:). Potom to uz len treba spravne hodit do stredu a zacat krutit. Neskor uz vsetku robotu robia ruky. Centrovanie, tvarovanie, vytahovanie, rezanie a neskor vypalovanie a farbenie (minochodom, rukami to nevypalujeme...jak by to teda vyzeralo?:)
Nikdy som necakal, ze ma prave toto moze takto chytit. Teraz pracujem na jednej vaze, ktoru uz o chvilu budem mat po prvy-krat vypalenu, a tak sa v pondelok pustim do jej malovania (glazurovania). Je v tom nieco carovne. Clovek, ako ja, co nerobi vela manualne, sa v tom moze poriadne vyzit. Uz sa len tesim na dalsie a dalsie vazicky, pohare, taniere. Jedina skoda je, ze doniest domov sa to neoplati. Ale co uz, aspon budu zabezpecene vianocne darceky...:)

4 hodiny v autobuse...

Neuveriteľné....
Vyzeralo to tak krásne. V utorok som išla rovno zo školy(15:00) na školský, žltý autobus, ktorý ma odvezie domov. Vačsinou to trvá hodinu, ale utorok bol katastrofálny.
Krásne snežilo, také pekné chumáče, ale sneženie vo veľkom meste nie je žiadna sranda.... Je tu strašne veľa áut a keď zrazu idú všetci z práce domov tak je to hrúza aj keď nesneží. Cesty boli uplne biele a furt snežilo,pohybovali sme sa tak po pol metri... bola to naozaj hrúza. Najskôr som čítala, tak to šlo rýchlo, potom ma už strašne boleli oči, tak som nejako zaspala, pretože tam bolo dosť teplo a keď som sa po hodine zobudila ešte furt sme boli zaseknutý na diaľnici... Tak som začala čítať znova, ale potom sa začalo zotmievať tak som knihu odložila a posledú hodinku a pol som len tak posedávala a ležala rozmýšľala... :)
juuj nebolo to nič príjemné, nebála som sa len to bolo dosť dlho. Také milé bolo, keď prišiel taký chlapček dopredu k šoférovi (šofér je starý deduško, má okolo osemdesiat rokov) no a tento chlapec je asi šiestak a začal mu vysveetľovať, že kde sú rôzne skratky. Myslela som, že šofér ho nebude počúvať, ale na moje prekvapenie mal s ním úplnú trpezlivosť a pekne sa rozprávali a nakoniec nás ten chlapec navigoval. Bol dosť šikovný a dbre to tam poznal takže nám uštril asi takú pol hodinku ak nie aj viac :)
Bolo to milé ako taký chlapček radil deduškovi.
No takže taký bol môj zážitok z veľkej Minnesotsekej snežnej búrky.
Ževraj sme prekonali rekord, veľmi starý :)
Domov som sa dostala o 19:15

Operacia vianocne dieta!!!

Neviem či ste už o tom počuli, ale ak nie tak si to isto prečítajte. :)

Pondelok, 3. decembra 07, začiatok o 18:00

Zo školy sme išli rovno do veľkého, obrovského, skladu. Je to asi 40 min. od školy. Prišli sme tam zapísali sme sa, vypísali sem si menovky. Bolo nás asi osem, iba z našej skupinky, potom tam bolo kopec iných ľudí z rôznych miest. Prevažne mladí študenti. Zložili sme si veci, zavesili bundy a všetci sme sa stretli vo veľkej konferenčnej miestnosti, kde nás oboznámili s prácou, ktorú budeme robiť a pustili nám krátke video.

Postupne sme sa rozdelili na skupinky a išli pustili sme sa do práce. Vošli sme do veľkého skladiska. Boli tam kopce krabíc, vozíkov a ľudí. Postavili sme sa k stolo, ktoré boli pospájané dokopy. Za sebou sme mali plné krabice menších krabíc, ktoré sme museli skontrolovať. Po kontrole ich ukladali podľa označšeného veku na vozíky a odvážali preč.

Tí, ktorí túto organizáciu nepoznáte, pravdepodobne nemáte žiadnu predstavu aké krabice a krabičky sme to vlastne kontrolovali a prečo museli byť rozdelené podľa veku.

Takže: Operation Christmas Child (Operácia vianočné dieťa) je súčasťou organiáacie Smaritan purse, ktorá má pôsobnosť na celom svete. Organizuje charitatívne činnosti.

Akcia, ktorej som sa zúčastnila ja, zaručuje veselšie vianoce pre mnohé deti a rodiny. Ľudia z rôznych miest nájdu nejakú krabicu, vo veľkosit krabice od topánok, naplnia ju nejakými základnými školskými pomôskami, hygienickými potrebami a rôznymi inými darčekmi. Môže to byť oblečenie hračky, nejaké sladkosti, hlavne aby sa to tam všetko zmestilo. Tieto krabice sú vačšinou pekne obalené do vianočného baliaceho papiera. Na vrchu každej karbice je nálepka, ktorá označuje či je krabice pre chlapca alebo dievča a v akom veku. Po všelijakých kontrolách sú krabice rozposlaná do rôznych častí sveta, aj na Slovensko.

V pondelok som pracovala s takýmito krabicami. každú krabicu som musela otvoriť a prezrieť, pretože v niektorých boli šeky pre organizáciu Samaritan Purse. Tieto šeky sme vybrali a krabicu zagumičkovali a odložili na miesto podľa veku.

Často sme museli vek na nálepku dopísať alebo nalepiť novú náleku, keď chýbala.
Skončili sme o 22:00

Bol to neuveriteľne výborne strávený čas. Všetco čo sme tam boli sme sa tešili a zároveň aj zabávali. Ani neviem aké množstvo krabíc sme urobili, ale išlo to veľmi rýchlo.

Asi tak v polovici sme si dali prestávku na malú večeru, výbornú americkú pizzu :)

Veľmi sa teším, že som tam bola. Bol to úple iný zažitok, pretože doma tiež pomáham pri akcii Operácia vianočné dieťa, len trošku v inej úlohe. Doma tie zabalené balíčky rozdávame a užívame si radosť a nadšenie detí, ktoré ich dostanú a teraz som zažila a videla ako sa to všetko pripravuje. Z obidvoch činností prúdi obrovská radosť aj keď sú rozlišné. :)

Blizzard

V Minneapolise snezilo!!! Presne prveho decembra :)
Vaetci sa z toho velmi neskutocne tesili, ale nie je to az take uzasne. Je to iba obycnajne snezenie. Ked som sa rano zobudila, v sobotu, normalne som si myslela, ze sa mi to este sniva. Ked som sa pozrela von oknom cele jazero bolo zamrznute, ale tak zvlastne, to preto som si myslela, ze mam este zaspate oci... Bolo to tak zvlastne, pretoze tam bolo vidno ako to vsetko muselo zamrznut naraz, bolo vidno aj vlny :) ale teraz to uz nie je az take pekne pretoze zacalo snezit, co znamena ze sa trosku oteplilo a lad sa zacina trosku topit.... Celu sobotu bolo velmi zamracene a myslim, ze ajj preto, som ju celu stravila v izbe.... Take zvlastne.
No len som vam teda chcela oznamit, ze uz aj tu je sneh :) A dufam, ze sa nam podari ist niekde lyzovat. Uz nas zopar ludi volalo, len akosi nemame lyze, ale to tu nie je najvacsi problem....