Vianocne pancuchy :)

Stockings!!!

V utorok rano som pekne vstala isla sa umyt a zrazu vidim vsetkych sediet prek krbom....

Tak som sa sla pekne pripojit a zrazu ma posielaju zobrat si svoju stocking od Santu :)

Je to asi nieco podobne ako nas Mikulas... :) Doslai sme nejake sladkosticky... a potrebne vecicky ako napriklad mydlo ;) (dufam, ze tym nechceli nic povedat...) ale boli tam aj nejake darceky pre potesenie :) takze tu Santa chodi asi viackrat... Bolo to velmi mile... vsetci sme boli v pyzamach a zupanoch, rozbalovali sme si svoje ponozkove darceky a papali sladke cokoladky.

Ked sme sa vytesili z darcekov poriadne sme sa naranajkovali a vybehli sme von!! Nadherne snezilo, tak jemnucko ale husto... Zobrali sme aj deturence a sli sme sa troska sankovat, stavat iglu, gulovat.... Konecne som sa odvazila ist aj na zamrznute jazero :) Bolo to vynikajuce... Iglu sme nakoniec dostavali, ale nevyzera to celkom ako iglu...

Ked sme sa vratili museli sme sa poriadne vysusit a niektory sa sli pekne vyhriat a zregenerovat do horucej vane, ktora je vonku... je to uzasne pocit ked tak sedite v telpe a pada na vas sneh... :)
Nakoniec sme sa uz vsetci zhromazdili dnu a pripravili sme slavnostny stol!!! Pomodlili sme sa a zacalo sa s dobrotami :) Bolo tam naozaj vselico, od vymyslu sveta....

Asi tak uprostred, ked uz vela ludi dojedalo hlavne jdelo, doniesla som slovenske doma robene vianocne oblatky. Nasi mi ich poslali :) Pekne som im vysvetlila aku mame my doma tradciciu a potom som im vsetkym urobila medovy krizik na celo. Velmi sa im to pacilo a oblatky im chutili. Bol to vynikajuci cas ked sme boli vsetci spolu, pri velikom stole....

24. December

Dala som budik na 05:45 aby som nepremeskala stedrovecerny den s mojou rodinkou :)
Ked budik zazvonil vstala som, zapla som pekne pocitac a nejakou nahodou som sa zvalila naspat do postele a zaspala som este na taku 3/4 hodinku :)

Ale ked som to zistila, tak so vyskocila a utekala som k pocitacu... Tam bolo dalsie sklamanie.. Nasi neboli pripojeni.. normalne mi bolo luto a tak som zacala pisat aspon mail.. a zrazu mi uz aj volali :) bolo to uzasne, presedela som aspon 3 hodinky pred pocitacom, obcas sa ma nasli nejake deturence.. videla som ako sme mali vianocnu veceru, rozbalovanie darcekov... proste vsetko, citila som sa ako keby som tam bola s nimi :)

Potom som sa sla pekne narajnkovat a starat sa o deticky... (nech si rodicia, trosku oddychnu) pripravili sme stol a sli sme do kostola... ked sme sa vratili mali sme taku mensiu vianocnu veceru (pretoze ich hlavna vecera je 25.12) Bola som na seba hrda, pretoze som to varila ja a vsetkym chutilo (nebolo to sice, ziadne nase tradicne jedlo....)
Po veceri sme sa vsetci nahrnuli do velikanskej obyvacky plnej darcekov :) Catherine, mala na starosti rozdavanie darcekov... a tak sme postupne rozbalovali krabice.. najskor som to odbalovala pekne, bez trhania... ale ked mozete cely ten papier roztrhat je to vacsia zabava.. :)

rozbalovanie trvalo straaasne dlho.. ale bolo to super.. mne sa uz po druhom otvorenom darceku kotulali slzy ako hrachy.... ale vsetci sa len chapavo usmievali a objimali ma :) Bolo to take vzacne... Samozrejme urobila som taku mini nahravku aby som ju mohla poslat domov!!!

ked sme rozbali aj posledny darcek a poriadne sme sa z neho vytesili, zacali sme postupne odpratovat vsetky papiere a stuhy, krabice.... bolo toho hodne.... :)

Uplne unavena som zalahla do postele a zaspala.... :)

Predvianocne pripravy

Zacali sme sa pripravovat dost skoro, ale mylsim, ze sme mali aj dovod. Totizto, na Vianoce nas bolo 16 a z toho boli 4 male deturence. Museli sme davat pozor kde a ako davame vianocne ozdoby aby sme nemuseli zakazdym zametat nieco rozbite... Pripravit kopu jedla... ale maju to celkom dobre vymyslene. Boli sme tu vlastne 4 rodiny a kazda rodina sa staralo o jedlo v jeden dany den....

Vsetci prisli v sobotu, niektory hned poobede, ini zas az neskoro vecer. Nadherne snezilo takze sme mali o zabavu vzdy postarane. V nedelu sme sa pekne naranajkovali, isli do kostola aked sem sa vratili rychlo sme pripravili nejaky obed, chipsy.... s sadli si pred televizor. Totizto cela tato rodina neskutocne fandi americkemu futbalu- Green Bay Packers". Taky priemerny zapas trva asi 5 hodin, a pritom sa tam naozaj vela nedeje... takze ja som sa po takych 20 min. nenapadne vytratila :) Nakoniec som zistila, ze to bol uplne katastrofalny zapas a prehrali....

takze celkom dobre ze som tam nebola.

O nejakej 4 poobede zrazu zvoni zvonec a vsetci sa rozbehli k dveram... Santa je tu :)

Prisiel taky ujo krasne obleceny s velkym ciernym vrecom. Male deticky si trosku aj poplakali, ale hrdi rodicia ich fotili ostoset.... :)

Bola to celkom sranda, musela som si mu, dokonca, sadnut na koleno...

Mylsim, ze ti starsi mali z toho vacsie zabavu ako deti... :)

ale prezila som mojho prvehho Santa Clausa... a mam pozdravovat aj na Slovensko :)

Vianocne koledy

Tu uz od zaciatku novembra pocuvame same vianocne pesnicky :)

a vobec nie som proti.

V nedelu v kostole mi casto vypadne nejedna slza, ale nie preto, ze by som bola nejaka smutna.... Je to nadherne ked tak vsetci stojime a spievame a zrazu zacnu spievat pesnicku, ktoru poznam aj v slovencine. Vzdy ma to tak zvlastne potesi :)

V utorok, tyzden pred Stedrym vecerom sme isli na Vianocny koncert. Bolo to take obrovske.... Kopec ludi, velky spevacky zbor, orchester a dirigent.... Mne sa to velmi pacilo, aj ked zo zaciatku som bola z toho trochu prekvapena. Oni tu Vianocami naozaj ziju :) pripravuju sa mesiac dopredu... balia darceky vyzdobuju domy, pustaju nadhernu hudbu....

Normalne som sa niekedy citila ako v rozpravke :)

Ďalšie uponáhľané Vianoce za nami?

"Happy Holidays"

Čo je na tom ponáhľaní sa pravda? No ja som mal teda vážne naponáhlo. Keďže na nakupovanie darčekov pre moju "host" rodinu som nemal moc času, skončil som pri rozdávaní mojich výrobkov z fotografie a keramika, plus nejakých starých darčekov, čo som si priniesol ešte zo Slovenska. Tieto Vianoce boli iné ako ostatné. Po prvý raz bez rodiny na blízku som očakával, že budem "homesick", no nejako to ľahko prešlo, keďže terajšia technika je taká úžasná, že som dokonca strávil vianočnú večeru s mojou rodinou doma. A dosť o tomto.

Moja americká rodina má takú vianočnú tradíciu, že 24 Decembra chodia pomáhať do jedného útulku pre bezdomovcov a servírujú im vianočnú večeru. To bol jeden úžasný zážitok! Asi po 4 úspešných hodinách upratovania jedného rozbombardovaného skladu a neskôr pripravovania vianočnej večere (syrový sandwich s dvojitou porciou mäsa), večer konečne vyvrcholil.
Medzi pol 6 a pol 7 to začalo. Asi tak 300 ľudí sa začali hrnúť do miestností, ktoré mohli maximálne pohltiť asi tak 100, no s veľkou úspešnosťou sa to podarilo. Rozdelenie detí do skupín podľa veku a rodičia pekne na omšu s koledami. Neskutočný zážitok. Keď som dával sladkosti dvom malým ázijským deťom a chcel som dať aj ich otcovi, on mi odpovedal: "Nie ďakujem, keď majú moje deti, ja som rád". Toto ma úplne dostalo. Nemajú byť Vianoce práve o tomto? Pán Boh poslal svojho jediného syna na zem. Čo je podstatnejšie, on Ho nechal napospas nám, nedokonalým ľuďom, ktorých každá prvá myšlienka je len sebecká. Toto je láska a toto je to, čo si treba pripomínať každý rok na Vianoce. Láska otca, ktorý obetuje všetko za svoje deti, aby práve oni mali dostatok. Ukráti zo seba a nezištne sa rozdá. Čo ma ale najviac prekvapuje, On nerozkáže svojim deťom ako narábať s tým kúskom čokolády čo im bola daná. On im poradí a zostáva pri nich, kráča s nimi naďalej na ich cestách. Len On dokáže naplniť ten nekonečný hlad po niečom plnom. Nikde inde takúto nezištnosť nenájdeme ako v Otcovi.

O tomto by mali byť dnešné Vianoce. Týmto smerom by sme sa mali uberať, týmto smerom k pochopeniu Božích plánov v našich životoch. Nie ako tu v Amerike, kde sa na verejnom mieste ani len nemôže povedať "Merry Christmas", no namiesto toho sa vraví "Happy Holiday". Aby to náhodou nebolo ofenzívne voči iným vieram. No tu prichádza otázka: "Má pravda zostať skrytá aby nikoho nezranila, či má byť radšej povedaná a pripustená do našich živtov?".

Kamaráti a zábava

Zvláštne. Ako to už býva zvykom, nájsť si kamarátov v novom prostredí chvíľu trvá a keď si ich človek už konečne nájde, zistí, že už onedlho odchádza. Nechcem byť nostalgický, alebo vôbec zosmutnelý z toho, že už onedlho odchádzame, no vyhnúť sa tomu asi nedá.
Pominulé víkendy boli sranda. Taká uvedomelá skupina mladých ľudí z našej školy, s ktorými sme trávili viac času nás zavolala na Americký Futbal v Snehu! To bola teda zábava. Pravdupovediac, ja som nikdy nevidel nič zaujímavé na Americkom Futbale, no keď to človek hrá so seberovnými rovesníkmi, hlavne podobnej váhy, tak to je sranda. Musím sa priznať, že to je aj dosť fyzicky náročné, svalovica ma neminula...

V sobotu som bol dohodnutý s jednou kamarátkou a jedným kamarátom, že pôjdeme na jednu zábavu v centre mesta, a tak sa aj stalo. Teplota bola asi tak 10 pod nulou a kamarát došiel za nami len v krátkom tričku a tenkej mikine. Minnesota. A tak sme sa vybrali do mesta na "Holidazzle Parade". Samozrejme autom, ako inak. Moji rovesníci tu ani len nepoznajú MHD, dokonca niektorí ani len nevedia, či im chodí nejaký autobus do ich štvrte. My sme ale mali srandu. Keďže nám bola zima, tak sme väčšinu času utekali. Strávili sme tam pekný kus času a potom sme sa vidali domov.

Mám strach, že niekto ti to povie skôr než ja...

Občas keď mám čas, alebo idem spať tak si pustím Slovensko hľadá superstar (aby som zostala v obraze, čo sa u nás doma deje :)
Posledný diel, ktorý som videla bol veľmi zvláštny. Normálne som nemohla zaspať, keď som tak o tom všetkom rozmýšľala...
O čom má byť reality show? Je to relácia, na ktorej sa majú ľudia zabávať a vidieť všetko v realite, nie je to zostrihané, všetko beží naživo. Tak nejak to má vyzerať. Myslím, že sa im táto posledná časť v tomto zmysle naozaj vydarila.
Život a realita nie je len o tom, že si ťa niekde niekto vyberie a zrazu sa staneš populárnym a obdivovaným objektom. Toto je skôr najokrajnejšia časť reality aká sa môže kedy stať. Všetko je to umelo vytvorené...
V poslednom kole boli krátke filmy o rodinách, ktoré žijú v realite a majú reálne problémy.
Čo ma veľmi zaskočilo a prekvapilo bolo vyhlásenia Paľa Haberu: "Nechcem honorár za túto prácu, dám ho rodinám, ktoré vidím tam..." Niektorí si povedia, čo je to pre neho jeden honorár, chce si len zvýšiť popularitu... ale dá sa na to pozrieť aj z druhej strany. Pomôže predsa ľuďom, ktorí to potrebujú.
Tu je zas ďalšia otázka: v dnešnej dobe je kopec rôznych charitatívnych koncertov, večierkov, podujatí... ale pomáhajú naozaj tam kde to je potrebné? Samozrejme, každá pomoc je pomoc, ale nie je táto spoločnosť naučená dávať peniaze len tak na niečo, čo vlastne nie je vôbec potrebné?... (Neviem,či je tento príklad správny, ale skúsim: prečo dávame každý rok na vianoce kopec hračiek do detských domovov? Je dôležité starať sa o tieto deti, ale myslím, že hračky sú to posledné, čo im naozaj chýba. Prečo tie hračky nedať rodinám, ktoré si ich nemôžu dovoliť kúpiť.... Možno by nemuseli kradnúť, deti by sa nehanbili v škole hovoriť o vianociach, možno by nešli poza školu..... je to iba také rozmýšľanie nahlas...)
Keď premýšľam nad tým Haberom... Všetci sme len ľudia a keď vidíme, že druhí potrebujú pomoc je úžasné, že neotáľame.... Aj celebrita má srdce a môže mať túžbu pomôcť a urobiť radosť. "Snáď urobím radosť aspoň niekomu."
Mne sa páčilo ako na túto situáciu okamžite zareagoval a chytil sa šance ako zapojiť viacerých, vyzval všetkých aby sa spoločne spojili pre niečo, čo naozaj má zmysel.
Nakoniec skonštatoval: "Hrozne mi odľahlo, teraz. " Aj toto môže byť odmena za pomoc. Je z toho minimálne dvojnásobná radosť. A vôbec to nie je také komplikované.

................to čo ťa trápi to trápi mňa..............

Lyžovačka :)

V piatok sme sa vybrali na lyžovačku. Ani si neviete predstaviť ako veľmi sme sa tešili :)
Konečne sa vyšantiť v snehu a na lyžiach!!! Išli sme autami, dokopy nás bolo asi 10.
Odišli sme hneď po škole. Keď som tak sedela v aute tak som premýšľala aké svahy tu môžu mať, keďže sú tu samé roviny. Povedali nám, že je to druhé najlepšie stredisko v Minnesote. Pomaličky sme sa blížili do cieľa a kopcov nikde tak som tak začala pochybovať, že to bude až také úžasné, ale keď sa učiteľ zrazu opýtal jedného chalana či ide lyžovať dozadu, tak mi trochu zmrzol úsmev. Myslím, že je to dosť ťažké.... Nevedela som čo si o tom myslieť a tak som si radšej už nemyslela nič. Zrazu sme zastali na parkovisku a keď som sa otočili za mnou boli také zasnežené kopčeky. Smiechu som sa nedokázala zdržať. Boli tam tri také celkom strmšie svahy ale dĺžkou to boli naozaj iba také kopčeky, ostatné svahy boli somárske lúky a ešte somárskejšie lúčky. Išla som si požičať lyže. majú celkom dobrý servis :) Zo začiatku som mala taký väčší problém s lyžiarkou. Strašne ma tlačila pravá noha, bolo to naozaj neznesiteľné... Musela som ju ísť vymeniť a aj potom to nebolo nič príjemné. Ale tak začali sme akože lyžovať... :) Na všetkých svahoch boli lanovky, ale len také mini. To bolo ako lavička, nedali sa tam ani vyložiť nohy...
Nakoniec to bola naozaj sranda... :) po večeri sme sa s Miškom dohodli, že budeme učiť jedno dievča, čo bolo s nami lyžovať. Je z Kolumbie a stála prvý krát na lyžiach. Po nejakých dvoch hodinkách jej to išlo dosť obstojne... No a úplne na záver sme si dali také dve pomalé jazdy... :)
Bol to fajn zážitok (je to pravda, Američania vedia zveličovať :)))

Hrnciarstvo

Tolku zabavu a radost som od toho necakal! V poslednej dobe sa so Slavkou angazujeme v hrnciarstve-keramike. Kedze moj "triednicky" ucitel je ucitelom Art, tak v jeho miestnosti travim dost casu, co ma priviedlo ku robeniu keramiky. Tak ale pekne po poriadku. Asi pred mesiacom som zacal chodit do poskolkeho kruzku keramiky, co bolo vtedy kazdy pondelok. Po nejakej dobe ma to chytilo natolko, ze som tam zacal byvat kazdy den, dokonca som na to naviedol aj Slavku.
V com to spociva? Takze zakladom je, ze si zoberieme kus hliny, par nastrojov a hrnciarsky kruh (vid obr.1:). Potom to uz len treba spravne hodit do stredu a zacat krutit. Neskor uz vsetku robotu robia ruky. Centrovanie, tvarovanie, vytahovanie, rezanie a neskor vypalovanie a farbenie (minochodom, rukami to nevypalujeme...jak by to teda vyzeralo?:)
Nikdy som necakal, ze ma prave toto moze takto chytit. Teraz pracujem na jednej vaze, ktoru uz o chvilu budem mat po prvy-krat vypalenu, a tak sa v pondelok pustim do jej malovania (glazurovania). Je v tom nieco carovne. Clovek, ako ja, co nerobi vela manualne, sa v tom moze poriadne vyzit. Uz sa len tesim na dalsie a dalsie vazicky, pohare, taniere. Jedina skoda je, ze doniest domov sa to neoplati. Ale co uz, aspon budu zabezpecene vianocne darceky...:)

4 hodiny v autobuse...

Neuveriteľné....
Vyzeralo to tak krásne. V utorok som išla rovno zo školy(15:00) na školský, žltý autobus, ktorý ma odvezie domov. Vačsinou to trvá hodinu, ale utorok bol katastrofálny.
Krásne snežilo, také pekné chumáče, ale sneženie vo veľkom meste nie je žiadna sranda.... Je tu strašne veľa áut a keď zrazu idú všetci z práce domov tak je to hrúza aj keď nesneží. Cesty boli uplne biele a furt snežilo,pohybovali sme sa tak po pol metri... bola to naozaj hrúza. Najskôr som čítala, tak to šlo rýchlo, potom ma už strašne boleli oči, tak som nejako zaspala, pretože tam bolo dosť teplo a keď som sa po hodine zobudila ešte furt sme boli zaseknutý na diaľnici... Tak som začala čítať znova, ale potom sa začalo zotmievať tak som knihu odložila a posledú hodinku a pol som len tak posedávala a ležala rozmýšľala... :)
juuj nebolo to nič príjemné, nebála som sa len to bolo dosť dlho. Také milé bolo, keď prišiel taký chlapček dopredu k šoférovi (šofér je starý deduško, má okolo osemdesiat rokov) no a tento chlapec je asi šiestak a začal mu vysveetľovať, že kde sú rôzne skratky. Myslela som, že šofér ho nebude počúvať, ale na moje prekvapenie mal s ním úplnú trpezlivosť a pekne sa rozprávali a nakoniec nás ten chlapec navigoval. Bol dosť šikovný a dbre to tam poznal takže nám uštril asi takú pol hodinku ak nie aj viac :)
Bolo to milé ako taký chlapček radil deduškovi.
No takže taký bol môj zážitok z veľkej Minnesotsekej snežnej búrky.
Ževraj sme prekonali rekord, veľmi starý :)
Domov som sa dostala o 19:15

Operacia vianocne dieta!!!

Neviem či ste už o tom počuli, ale ak nie tak si to isto prečítajte. :)

Pondelok, 3. decembra 07, začiatok o 18:00

Zo školy sme išli rovno do veľkého, obrovského, skladu. Je to asi 40 min. od školy. Prišli sme tam zapísali sme sa, vypísali sem si menovky. Bolo nás asi osem, iba z našej skupinky, potom tam bolo kopec iných ľudí z rôznych miest. Prevažne mladí študenti. Zložili sme si veci, zavesili bundy a všetci sme sa stretli vo veľkej konferenčnej miestnosti, kde nás oboznámili s prácou, ktorú budeme robiť a pustili nám krátke video.

Postupne sme sa rozdelili na skupinky a išli pustili sme sa do práce. Vošli sme do veľkého skladiska. Boli tam kopce krabíc, vozíkov a ľudí. Postavili sme sa k stolo, ktoré boli pospájané dokopy. Za sebou sme mali plné krabice menších krabíc, ktoré sme museli skontrolovať. Po kontrole ich ukladali podľa označšeného veku na vozíky a odvážali preč.

Tí, ktorí túto organizáciu nepoznáte, pravdepodobne nemáte žiadnu predstavu aké krabice a krabičky sme to vlastne kontrolovali a prečo museli byť rozdelené podľa veku.

Takže: Operation Christmas Child (Operácia vianočné dieťa) je súčasťou organiáacie Smaritan purse, ktorá má pôsobnosť na celom svete. Organizuje charitatívne činnosti.

Akcia, ktorej som sa zúčastnila ja, zaručuje veselšie vianoce pre mnohé deti a rodiny. Ľudia z rôznych miest nájdu nejakú krabicu, vo veľkosit krabice od topánok, naplnia ju nejakými základnými školskými pomôskami, hygienickými potrebami a rôznymi inými darčekmi. Môže to byť oblečenie hračky, nejaké sladkosti, hlavne aby sa to tam všetko zmestilo. Tieto krabice sú vačšinou pekne obalené do vianočného baliaceho papiera. Na vrchu každej karbice je nálepka, ktorá označuje či je krabice pre chlapca alebo dievča a v akom veku. Po všelijakých kontrolách sú krabice rozposlaná do rôznych častí sveta, aj na Slovensko.

V pondelok som pracovala s takýmito krabicami. každú krabicu som musela otvoriť a prezrieť, pretože v niektorých boli šeky pre organizáciu Samaritan Purse. Tieto šeky sme vybrali a krabicu zagumičkovali a odložili na miesto podľa veku.

Často sme museli vek na nálepku dopísať alebo nalepiť novú náleku, keď chýbala.
Skončili sme o 22:00

Bol to neuveriteľne výborne strávený čas. Všetco čo sme tam boli sme sa tešili a zároveň aj zabávali. Ani neviem aké množstvo krabíc sme urobili, ale išlo to veľmi rýchlo.

Asi tak v polovici sme si dali prestávku na malú večeru, výbornú americkú pizzu :)

Veľmi sa teším, že som tam bola. Bol to úple iný zažitok, pretože doma tiež pomáham pri akcii Operácia vianočné dieťa, len trošku v inej úlohe. Doma tie zabalené balíčky rozdávame a užívame si radosť a nadšenie detí, ktoré ich dostanú a teraz som zažila a videla ako sa to všetko pripravuje. Z obidvoch činností prúdi obrovská radosť aj keď sú rozlišné. :)

Blizzard

V Minneapolise snezilo!!! Presne prveho decembra :)
Vaetci sa z toho velmi neskutocne tesili, ale nie je to az take uzasne. Je to iba obycnajne snezenie. Ked som sa rano zobudila, v sobotu, normalne som si myslela, ze sa mi to este sniva. Ked som sa pozrela von oknom cele jazero bolo zamrznute, ale tak zvlastne, to preto som si myslela, ze mam este zaspate oci... Bolo to tak zvlastne, pretoze tam bolo vidno ako to vsetko muselo zamrznut naraz, bolo vidno aj vlny :) ale teraz to uz nie je az take pekne pretoze zacalo snezit, co znamena ze sa trosku oteplilo a lad sa zacina trosku topit.... Celu sobotu bolo velmi zamracene a myslim, ze ajj preto, som ju celu stravila v izbe.... Take zvlastne.
No len som vam teda chcela oznamit, ze uz aj tu je sneh :) A dufam, ze sa nam podari ist niekde lyzovat. Uz nas zopar ludi volalo, len akosi nemame lyze, ale to tu nie je najvacsi problem....

Neskutocna radost

Niekto vchadzal do budovy, v svietiacej zltej bunde, hola hlava a s okuliarmi. Nejak mi naskor nezaplo, ze kto to je, pretoze tam chodi o takom case vela rodicov vyzdvihunut svoje deti. Az ked povedal moje meno a usmial sa tak mi trklo. Mr. Dart. Normalne som nevedela, co mam robit. Uplne silno sme sa vystiskali a bolo to cele take zvlasstne. Obrovske usmevy ziarili na oboch tvarach, bolo to naozaj nieco fantasticke. Ten hlas, usmev...vsetko sa mi to zrazu tak premietlo v hlave... ake to bolo ked bol u nas na skole. potom prisiel aj Misko a zvitali sa a odkracali sme do auta... Ja som nemala slov, len tak som sedela atesila sa. Ked sme isli cez most, tak sa tak usmial a povedal, ze toto je ta Mississippi River. Uplne som si spomenula ako nam to vsetko ukazoval na mape a ako sme to prekreslovali na tie plachty. Potom sme tak akosi spominali na to, co si pamatame a smiali sme sa.... Ked sme prisli domov deti nas uplne nadherne privitali, hned sa zacali s nami bavit a rozpravat, su uplne rozkosne. Su ucene doma a vidno to, ze su take sikovne. Rozpravali sme sa tak o vselicom... a zrazu zobral notebook a nieco hladal a potom si prisadol a spustil power pointovu prezentaciu. Mne sa normalne kotulali slzy po lycach.... On ma ulozene v pocitaci prezentacie co sme robili na American Studies, History.... To je uplne uzasne. Ukazal mi moju. Bolo to o vilete do Ameriky, co by som chcela vidiet. Je to neskutocne uzasne ale uz sa nieco z toho splnilo. Bol tam Washington DC. presne obrazky miest kde sombola :) Velmi ma to potesilo a aj prekvapilo. On na nas nezabudol.....
Potom sme mali veceru a rozpravali sme sa tak o vselicom ako taky dobri priatelia :) a nakoniec sme sa hrali s deckami (vsetci) tu hru kde si musis sadnut na stolicku ked prestane hudba. :) Baby sa uplne tesili. Ked sme odchadzali tak sme sa uplne vystiskali a Bethanie sa opytala ci prideme aj zajtra :)
Potom sme boli vyzdvihnut najstarsiu dceru z narodeninovej oslavy a sli sme zaviest Miska a potom boli odviest aj mna. Je to dost daleko pretoze byvame na uplne nych koncoch... ale bolo to neopisatelne uzasne!!! verim ze sa s nim este stretneme a mozno ho pojdeme navstivit aj do skoly. Je to clovek, ktory bol velkou oporou, nie len pre mna, v celom prvom rocniku. Je naozaj uzasny!!! :) Je to zvlastne, ze som tu prave ja pretoze v prvom rocniku ked sa ma niekto opytal ci pojdem studovat niekde do zahranicia, tak moja odpoved bola vzdy jasna: NIE! Nikdy som o tom nerozmyslala ako o niecom realnom. a teraz som tu a zazivam uzasne veci :)
Dakujem ;)

Hokej

Ahojte :)
ten hokej to je ... uzasne :)
v stredu vecer sme boli na dalsom zapase NHL. Hrali proti Phoenixu a hadajte kto je ich trener... mna skoro ovalilo, ked som ho tam videla a pocula jeho meno. Wayne Gretzky. Bol to vinikajuci zapas, no ako inak, Gaborik mal nadherne sance, ked sa zrazu len tak ocitol na modrej :) anakoniec aj skoroval. Proste je to taky vetroplach. Vacsinu poslednej tretiny nastupovali vsetci traja, Gaborik, Demitra a aj Radivojevic, v jednom utoku spolu. Bolo to skvele tak sa na nich pozerat. A branko je uplne smiesny, ked sa tak velmi snazi tak uplne vyplazuje jazyk a ma ho az kdesi na brade :)
No a potom vo stvrtok poobede sme isli na dalsiu autogramiadu. Tentokrat Gaborikovu. prisli sme tam par minut po zacati. vyzeralo to byt plne, teda aspon okolo stola kde sa podpisovala, tak sme si povedali, ze sa ideme pekne postavit do rady. Ako sme tak isli po schodoch rada stale pokracovala, aj cele druhe poschodie bolo zaplnene ludmi a nakoniec sme sa dostali az na stadion a cely lad bol obkluceny fanusikmi,ktori cakali v rade na podpis. Bolo to uplne neskutocne... A tak sme sa trosku sklamani pobrali pekne naspat, dolu k solu kde bolo podpisovanie, ze si ho aspon odfotime. Tak sme tam postavali a napisali sme listok, ze by sa nam mozno mohol ozvat, co by sme sa mohli dostat k nim na trening, alebo nieco take.... Nakoniec som ten listocek dala takemu panovi co stal vedla neho a podaval mu fotky a tak... :)
Po takej hodinke a stvrt cakania sa rada zacala rapidne zmensovat a tak sme sa rychlo pekne zaradili a pockali si na podpis :) plus dali sme mu dalsi listocek :) bol celkommily ale dost unaveny, takze ked podpisoval ani sa na nas nepozrel az ked som ho pozdravila a zacala rozpravat po slovensky. najprv vypulil take obrovske oci, ze co to asi pocuje a potom sa uplne usmial :) Bolo to fajn, ale nie je to take ako si to vsetci predstavujeme....
ale stale som velmi vdacna vsetkym tymto ludom, ktori sa tu o nas staraju, pretoze nas musia vsade vozit a nie je to moc sranda!!! takze ani neviem ako velmi im mam podakovat...
(verim, ze sa nam este nejakym sposobom podari stretnut s tymi nasimi hviezdami)
jooj ozaj skoro som na to zabudla. To je uplna katastrofa, ked idete na zapas, mozete si kupit taku brozurku o time a zapase, su tam nejake rozhovory, statistiky... Ked sme si to citali tak nas skoro odvalilo. Hadajte co bolo napisane pri mene Gaborik, Demitra, Radivojevic? Pekne velkym tam stalo: CZECH. Nie je to ani len Czechoslovakia, co pisu tiez skoro vsade, ale tu ich pekne priradili cechom.... jooj
Bol to vynikajuci zazitok :)

Washington DC...

To je take uzasne, co vsetko tu mozeme zazivat :)

Vo stvrtok 22. novembra v Amerike oslavuju Thanksgiving day (Den Vdakyvzdania). Vacsinou sa rodiny dohodnu a stretnu u niekoho doma, kde maju obrovsku veceru!!! Velikansky moriak so sladkymi zemiakmi, zelenina a vselijake polevy... a na zaverich oblubene tekvicove kolace... :)

Potom vsetci zasadnu pred televizor a pozeraju futbal (americky) az kym nezaspia :)
Rodina, u ktorej byvam sa rozhodla oslavit tento sviatok trosku inak.

V utorok 20.11. sme odleteli z Minneapolisu do hlavneho mesta USA, Washington DC.Prisli sme tam v noci, takze som toho vela nevidela a hned sme sa ubytovali v hoteli. V stredu rano sme vstavali celkom skoro a zacali sme nasu vyhliadkovu jazdu. Hotel bol asi 10 min. od Washington memorial a 10min. opacnym smerom od Bileho domu...

Najskor sme isli na Washington Memorial ( je to zevraj najvyzsia stavba na svete bez pouzitia zeleza na jej oporu).

Vytahom sme sa vyviezli az uplne hore, vyhlad bol neskutocne nadherny. Bolo skoro rano a napodiv bolo aj velmi teple okolo 20°C.Dalej nasledoval Lincol Memorial. Je to uzanse, to miesto je v niecom uplne zvlastne. Ked sme tadial prechadzali vsetko tam bolo uplne pokojne aj napriek tomu, ze sem boli v centre hlavneho mesta Spojenych Statov Americkych. Cestov tam sme sa zastavili pri takom mini muzeu Druhej Svetovej Vojny a prechadzali sme popri slavnom "Reflecting Pool".

Taktiez sme navstivili "Capital" je to budova kde sidli kongres... bola som aj v ich zasadacej miestnosti. Vsetko sa snazia udrziavat v povodnom stave.... Zaujimave bolo ako sme tam isli, malis me sprievodkynu a prechadzali sme z jednej budovy, kde sidlia guverneri, do Capital building vselijakymi podzemnymi chodbami. Bolo to take zvlastne, pretoze si nemyslim ze to je pficialna cesta, v tych chodbach boli sklady, kurenie... pripadala som si ako keby sme sa tam zakradali cez nejake tajne chodby :)

Interier budovy je skoro cely malovany roznymi freskami. Su to vyjavy z osidlovania Ameriky, vojen, bitiek a roznych dolezitych udalosti pre Ameriku.

Vecer sme mali neskutocne uzasnu veceru!!! Boli sme v restauraci kde mozes papat kolko len chces :) predjedlo bolo servirovane ako svedske stoly a hlavne jedlo bolo maso ( ani neviem kolko druhov). Bolo to tak, ze kazdy mal svoju karticku, jedna strana je cervena, co znamena ze nechces aby ti servirovali jedlo a druha strana je zelena, to znamena ze mozu servirovat. Bola to sranda pretoze maso bolo napychnute na velikych raznovych vidliciach a casnici chodili okolo a ponukali vselijake druhy masa... bolo to naozaj vynikajuce :) prilohy sme mali naservirovane osobitne na stole... ja som sa naozaj riadne napapala az som nemohla potom zaspat...

Dalsi den sme navstivili Space Museum. Tieto ich muzea su uplne fascinujuce... mozes sa chytit skoro vsetkeho a vela veci je zrekonstruovanych, taktiez maju kopec video nahravok ktore si mozes pozriet alebo rozne interaktivne dotykove obrazovky :)Drzala som naprilkad kamen z mesiaca.... Tato fotka je hlavica Appola 13 :) vojdu sa tam traja ludia.

Potom sme mali Thanksgiving dinner, to je ta ich povestna vecera... boli sme v restauracii, takej zvlastnej :) ale bolo to fajn... tie ich sladke zemiaky mi velmi nechutili a ani ich brusnicova omacka nebola naj... ale aj tak som si dobre pochutila :)

Boli sme aj na Mount Vernon, to je dom Georga Washingtona :) je to naozaj prekrasne miesto.... Povodne mal byt pochovany v Capital, ale podla jeho poslednej vole je pochovany v hrobke so svojou rodinou na Mount Vernon...

Potom sme sli na slavny Arlingtonov cintorin. Je to naozaj obrovitanske!!! Videli sme vymenu strazi, ale nemyslim ze to bolo nejaku najuzasnejsie. Skor ma prekvapilo ako to je vsetko usporiadane, a ze naozaj nezabudli asi na nikoho.... tela, ktore neboli identofikovane su pochovane v skecii " Nepoznany Vojak" Je to zvlastne miesto a je odtial nadherny vyhlad.

Navstivili sme aj ich Narodne Archivy. Je to uplne obrovske, a jedna cast je iba muzeum, take naozaj moderne.... Nakoniec sme sa dostali aj do Rotundy, kde je ulozena Americka Konstitucia a taktiez ich Listina Prav... Vsetko o com sme sa niekedy ucili a videli v knizkach som si teraz mohla pekne kuknut na vlastne oci :)

No a navstivili sme aj Bieli dom, aj ked iba spoza plota... Nemohli sme ist dnu pretoze akurat tento tyzden zacali s vianocnou vyzdobou. Zvlastny dovod, ale kvoli nemu sme sa nemohli dostat dovnutra, ale videli sme aspon sprievodne video ako to vo vnutri vyzera :)

Hlavne mesto USA je nadherne miesto pne roznych spomienok a pamiatok, ktore si Americania neskutocne vazia a cenia!

Tesim sa, ze vam postupne poukazujem a porozpravam vselijake ine zazitky :)

S Miskom sme vyhrali...

strasne som sa na tom smiala ale je to mile :)
V utorok, ako kazdy utorok, sme mali v skole Assambly, celoskolske stretnutie, a vyhlasovali sa vytazi za najlepsie masky na tanci... :) ocencenia boli naozaj zaujimave. napr. stara baseballova lopticka, nic, jedno tricko pre 5 ludi.... a nakoniec vyhlasili najreprezentativnejsi par zo Slovenska. Bolo to super, len taky mensi problemik bol ze sme na tanci neboli s Miskom spolu, ale nasi "vecerni partneri" to pochopili... Ukazali nasu fotku, ktoru odfotili uplne na konci, cize sme boli dost spoteni... ale ako vzdy, krasni!!! Vyhrali sme mikinu zo strat a nalezov :) bola to sranda.
... to len tak ako doplnok, ze reprezentujeme nase krasne Slovensko....
:)

Hokeeej

Dobry den prajem,
tento prispevok je vyhradne na prianie Martina Ocenasa...:)

So Slavkou vas ziadame o ospravedlnenie, ze neprispievame castejsie, no mame tolko veci na robote a taky plny program, ze nevieme si najst na to cas.
Slavka vam uz napisala nieco a Sadies Hawkins Dance, a tak ja vam napisem nieco z ineho sudka. Vcera, 20.11.2007 sa mi pristastilo velkej radosti. Moja "host family" mama sa dozvedela o autogramiade slovenskeho hokejistu Branka Radivojevica, a tak sme sa vydali na cestu. Mali sme stastie, lebo prve dievca v rade bolo z nasej skoly, a tak sme sa nepozorovane zaradili za nu a boli sme medzi prvymi co dostali autogram. Bohuzial Slavka tam nemohla byt, lebo v tu hodinu letela do Washingtonu DC, odkial vam urcite napise nejaky prispevok. No pokracujme o Brankovi. Teda este pred autogramiadou bolo take kratke vysielanie do televizie urobene takou interaktivnou formou, ze divaci sa pytali Branka rozne otazky a on musel odpovedat. Teda osmelil som sa aj ja a opytal som sa ho otazku: "ako zareagoval, ked zistil ze bude hrat za Minnesotu Wild spolu s Marianom Gaborikom a Pavolom Demitrom." On mi teda odpovedal a ja som mu povedal ze som z Bratislavy. Ocividne ho to potesilo, ze vidi slovenskeho spoluobcana a tak ked mi podpisoval autogram, tak mi povedal nech nanho pockam dokonca, ze pokecame neskor. Viete si asi predstavit ako som sa potesil, a tak som teda chvilu vickal. Rozpravali sme sa asi 5 minut a dokonca sme sa aj odfotili. Dohodli sme sa, ze aj so Slavkou mozeme prist na ich trening a stretnut aj zvysok slovenskej posadky:). A tak som sa poteseny vratil domov a nadejou ze este stretneme ostatnych. Dufam teda ze to vyde!!!

To je teda vsetko pre dnes:)

misko

Ahojte :)

jaaj toho je tak vela,co vam chcem porozpravat a napisat, ale nakoniec ani neveim kde zacat....

Akurat som prisla zo skoly a som aj tak celkom unavena, sice sme toho vela nerobili, ale myslim, ze to bude kvoli rusnemu vikendu :)

Pocas skolskeho roka tu maju kopec vselijakych tancov a nam sa podarilo zucastnit sa na troch z nich. Tentokrat sa tanec volal Saidies Hawkins Dance a kazdy musel prist v nejakom kostyme, maske :) Ale to nie je vsetko, tento tanec maju v rezii dievcata. Znamena to, ze dievcata si vyberaju partnerov (uplne hocikoho pozyvaju ho vacsinou nejakou tvorivou formou), kostymi a aj to ako chcu stravit cely vecer....

Vytvorili sa take male skupinky, ktore sa spolocne dohodli na nejakej teme a sli spolu. Ja som bola v skupinke kde nas bolo 8. Tri hodinky pred tancom sme sa stretli u jednej spoluziacky kde sme sa vsetci pekne pripravili, zahrali nejake hry ;) a trosku pofotili... Potom sme sli na veceru do restauracie a odtial rovno na tanec. Je to take zvlastne, pretoze kazde dieta tu ma auto, takze sme sli pekne ako husatka za sebou, ibaze na autach.

Atmosfera tam bola fajn, len pesnicky, ktore hrali boli dookola takeho isteho stylu.... takze sa tancovat moc nedalo :/

Ale bolo to naozaj mile vidiet ostatnych vo vselijakych maskach, Flinstonovci, Nindza korytnacky, sumo zapanici, postavicky z Toy Story... dalo sa tam dobre zasmiat....

myslim, ze aj mi by sme si mohli nieco take niekedy zorganizovat.... ;)

Malé zamyslenie

V posledných dňoch som tak akosi viac premýšľala o budúcnosti.... Aké to bude keď sa vrátim? Čo škola, priatelia a všetky povinnosti, ako to budem stíhať.... Bolo toho celkom dosť. Potom som si prečítala toto: Myšlienka na budúcnosť vyvoláva nádej aj strach. Keďže budúcnosť nepoznáme myslíme na neskutočné veci, čo nám berie čas, pokoj a často aj radosť. Avšak je dôležité urobiť si celkový časový prehľad. Minulosť, prítomnosť, budúcnosť, večnosť. Vďačnosť sa pozerá do minulosti, láska sa pozerá do prítomnosti, strach, chamtivosť, zmyselnosť a ctižiadostivosť hľadia vpred. Nechcem tým povedať že plánovanie nie je potrebné alebo zlé, avšak si myslím, že plánovanie nespadá úplne pod kategóriu budúcnosti. Povinnosť plánovať zajtrajšiu prácu je dnešná povinnosť, pretože povinosť=prítomnosť. No a nakoniec je večnosť, ktorá dáva nádej......

Neviem či som to celkom zreteľne vyjadrila, ale pomohlo mi to odpútať sa od obáv z toho aké to bude.... Snažím sa, čo najviac si vychutnať každý deň.... Nerobiť si zbytočné starosti z toho, čo sa ešte vôbec nestalo a môže to byť úplne iné ako si to predtavujem ja......

Prajem vám krásny deň :)

Milí moji priatelia, rodinka a všetci, ktorí čítate tento blog :)
Takže, naskôr sa vám chcem veľmi ospravedlniť, že som už dlho nič nenapísala. Nie je to preto, že sa tu mám zle a nechcem vás tým zaťažovať :)
Myslím, že uplynulé týždne boli také iné. Dialo všetko možné aj nemožné.
Trávila som veľa času v škole a na rôznych stretnutiach.
Miško tak v skratke opísal asi tie najvýraznejšie body, takže máte aspoň aký taký prehľad, čo všetko sa udialo.
Homecomming, tanec, bol v duchu formálneho oblečenia, ale inak to bola taka školská diskotéka... :) Pred začiatkom sme sa, zopár spolužiačok, stretli u jednej z nich doma a mali sme spolu večeru, poobliekali sme sa, ucesy urobili.. make-up... to bolo veľmi fajn :)
No prejdime ďalej, HOKEJ.
To je niečo úžasné. Bol to vždy môj sen ísť na NHL. A teraz sa už splnil, dokonca 2krát :)
Sedeli sme na uplne úžasných miestach, celú hru sme videli fantasticky. Dokonca sme tam stretli aj veľmi milých ľudí. Najsôr som ich len poprosila, či by nás mohli odfotiť a potom sme sa nejako zarozprávali... a nakoniec nám podarovali tričká Minnestoy Wild s Gáboríkovým menom. Vždy keď si na to spomeniem tak mi to rozjasní deň.
Škola:
Myslím, že predmety v škole zvládam celkom dobre :) Teraz akurát debatujeme na tému marihuana a jej legalizácia. Je to naozaj zaujímanvé, pretože si musíme nájsť argumenty pre a aj proti. Sú tam všelijaké veci, ktoré mi predtým ani nenapadli :) Taktiž preberáme Judaizmus a je to neskutočné spoznávať to náboženstvo do detailov. :) Nedá mi nespomenúť hodinu Sports Medicine. Momentálne sa venujeme nohe. Zloženie, svalstvo, kosti, rôzne zranenia, ako im predchádzať... A čo je veľmi zaujímavé, učíme sa rôzne techniky obväzovania. Napr. vykĺbenie palca na nohe, vyvrtnutie členku, roztrhnutie Achilovky... :)
Po škole trávim veľa času čakaním na odvoz domov, ale nie je to až taký veľký problém pretože je tu kopec ľudí, s ktorými sa rozprávame, ideme na nejakú zmrzku, alebo sa prípadne učím.
Tento týždeň začala sézóna pre všetky zimné športy, takže sa asi pripojím k tímu Nordic skiing :) Uvidíme ako mi to pôjde...

Pre dnes teda končím :) a posnažím sa pridať aj nejaké foto nabudúce.....
Keď budete mať niekedy voľnú chíľku môžete sa nám ozvať ;)

Fotky

Homecoming





Chicago




Par fotiek z NHL

Nahodne zapisky

Ked som rozmyslal co by som mohol napisat do blogu, tak mi na um neprislo nic celistve, iba niekolko udalosti co vam trochu viac osvetlia pohlad na nas aktualny pobyt.

• Ja so Slavkou sme minuly tyzden dostali dalsie listky na NHL!!! Uz sme boli na 2 zapasoch a oba sme vyhrali! Sme sa trochu snazili stretnut s nasimi hokejistami, zatial neuspesne....no my sa nevzdavame:)
• Nas ucitel matematiky je zaroven aj opernym spevakom, a tak ani neviem ako prisla rec na operu a on nam dal 2 listky na predstavenie "Beheme". Aj ked niesom najvacsi fanusik opery, mozem povedat ze sa mi to pacilo. No neviem ci by som vedel chodit na operu casto:)
• V oblasti sportu, mesiac Oktober bol velmi suchy. Kedze jesenne sporty sa uz skoncili a zimne sa este nezacali, tak nebolo moc co robit. Kedze ja potrebujem sport k zivotu, tak mi to dost chybalo. Ako som uz povedal, za chvilu zacinaju zimne sporty a ja budem asi na bezkovani a lyzovani.
  
• Pred 2 tyzdnami som mal tu prilezitost ist s mojou rodinou do Chicaga a mozem povedat ze to bolo super:)! Sice sme tam stravili len 2 dni, no poriadne sme si popozerali centru Chicaga a dokonca sme boli aj jeden vecer v divadle. (Fotky z tohoto vyletu mam na svojom facebook ucte, a tak ak by si ich niekto chcel pozriet len ma konaktujte na moj e-mail: stanakm@yahoo.com) Vydeli sme atrakcie ako Sears Tower, co je 3 najvyssia budova na svete, Field Museum, Hancock Center a kopu dalsich... Podstatnou vecou spomenut je Chicago style Pizza, ktoru sme mali na veceru. Ako jeden american vo vlaku spomenul: "americania rozmyslali ako pridat 3000 kalorii do normalnej talianskej pizze, a tak vymysleli Chicago style Pizzu". Bolo tu chutne a syte, no talianskej pizzi sa to nevyrovna. Vylet bol super:)
• Taktiez asi pred 2 tyzdnami bol "Homecoming". Tato udalost je nieco na sposob nasho venceka, no kedze vacsina ameicanov nevie tancovat spolocenske tance, tak to bola iba normalna skolska diskoteka vo formalnom obleceni...
  

PS: v nasledujucej publikacii je par fotiek z hore spominanych akcii.

Rodina a Skola

Rodina:
Na moje prekvapenie som zistil, ze som este nenapisal nic o mojej rodine. Takze ja byvam v rodine o 3 clenoch. Mama sa vola Brenda a pracuje v skole ako uctovnicka, je velmi mila a stale sa snazi mi vytvorit co najpohodlnejsie prostredie. Otec sa vola Ron, on testuje nejake operacne pomocky pre medikov. On je clovek co ma stale dobru naladu a usmev na tvari. Vacsinu dna travi pozeranim Americkeho futbalu:) Ron a Branda maj jedneho syna, Zacha. Je o jeden rok mladsi ako ja a je vcelku ojedinela povaha. Velmi rad vari, pecie a zo skusenosti mozem povedat, ze sa aj rad uci. Travi za knihami asi kazdy den, totizto on si povyberal tie najtazsie predmety (o tom napisem nieco viac, ked budem pisat o skole). Byvame vo stvrti Juzny Minneapolis, v rodinnom dome. Mame dvoch psov, jeden z nich mi prave lezi na nohach. Plus mame aj jedneho papagaja, no s tym sa moc nestretavam:) Myslim, ze mozem povedat, ze som spokojny a mam pohodu v rodine.

Skola:
Nasa skola sa vola Minnehaha Academy, co je dost vtipny nazov pre ludi, co ho este nepoculi. Nasim skolskym znakom je cerveny jastrab (Redhawk). Ich hrdost na vsetko, co maju, je tu dost viditelna. Kazdy vlastni aspon 2 tucty triciek so skolskym znakom. Ich skolsky system je odlisny od nasho. Vyberaju predmety podla vlastnej volby, a tak aj rozvrh sa prisposobuje. Nechodia vsetci do jednej triedy, tu je clovek na kazdom predmete s inou skupinou ludi. Ma to svoje vyhody, ale aj nevyhody. Zapadnutie do kolektivu je o nieco tazsie, ako u nas doma. Ja som si vybral predmety: Fotografia, Argumentacia a Debata, Nabozenstvo, Anglictina, Matematika, Unikatnost Krestanstva a Spanielcina. Takze som na kazdej hodine s inou skupinou. So Slavkou mame 3 spolocne hodiny. Skola poskytuje velke mnozstvo poskolskych aktivit. Ja som zapojeny vo fubale, v kramickom kruzku a kedze teraz prichadzaju na rad zimne sporty, tak budem zapojeny aj v lyzovani a bezkovani. Uz sa tesim na zimu, kedze tu mavaju kopec snehu. Mozem povedat, ze podla mojho nazoru, je nas skolsky system lepsi:)

...Futbal...

Ahojte :)

nieco o nasich poskolskych aktivitach...

Ako vsetci dobre viete v Amerike je asi najpopularnejsi sport futbal, teda ten ich Americky. Boli sme uz na 3 skolskych zapasoch :)

Pravidlam sice este stale uplne nerozumiem, pretoze su dost komplikovane, ale atmosfera je tam celkom fajna. Niektore ich pokriky su zaujimave :) napr. A-L-I-G-A-T-O-R zjedz ich, zjedz ich. Aligator, Aligator zjedz ich, zjedz ich... :) ale povzbudzuju uplne vsetci. Uz sme ich ucili aj nase slovenske pokriky. Oni vzdy na konci kricia U-S-A a minule kricali spolu so mnou SLOVAKIA... to bolo celkom mile.

Skolsky tim je v prvej trojke, takze patria medzi najlepsich. Tuto sezonu ich este nikto neporazil a posledny zapas vyhrali 56:0 To bolo trosku nudne :)

Zapas vacsinou trva take tri hodinky, ale cista hra je iba okolo 60 min.

Skolske farby su cervena a biela a preto sa tak oblieka aj na zapas, niekedy je white-out (vsetci v bielom) a inokedy red sea (cervene more). Mne sa to celkom paci, vsetci tam tak drzia dokopy...

Maju aj skolskeho maskota: Redhawk- cerveny jastrab....

Amricke jedla

toto je fotka zo skolskej jedalne, moj prvy a zatial aj uspesne posledny hryz do hamburgeru.
Asi by sa patrilo napisat nieco o americkych jedlach, kedze ja {miso} som v celku jedaci typ, aj ked to tak mozno nevyzera.:} So Slavkou mame asi stastie na rodiny co varia, pretoze ak by sme jedli len vo fastfoodoch tak by sme prisli domov ako bomby. Musim sa priznat ze som pribral uz asi 4 kg, no verim tomu ze to je len zmenou jedla, lebo objem tu primam urcite mensi objem ako doma...Skolska jedalen je v celku jedla, no tie porcie su asi polovicne v porovnani s nasou. Vsetci su tu ohromeni ked v skole vytiehnem nejaku desiatu, lebo take tu oni nepraktizuju. Co ma velmi tesi je, ze sme nasli dobry obchod so slovenskym chlebom a bagetami, a tak mam dostatok praveho peciva kazdy den. Myslim ze sa to da vydrzat:}, vsak uvidite ako budeme vyzerat ked rideme domov...

Síce veľa písať nebudem, no nedá mi sem nezavesiť fotky z nádhernej Minneapoliskej jesene...