V posledných dňoch som tak akosi viac premýšľala o budúcnosti.... Aké to bude keď sa vrátim? Čo škola, priatelia a všetky povinnosti, ako to budem stíhať.... Bolo toho celkom dosť. Potom som si prečítala toto: Myšlienka na budúcnosť vyvoláva nádej aj strach. Keďže budúcnosť nepoznáme myslíme na neskutočné veci, čo nám berie čas, pokoj a často aj radosť. Avšak je dôležité urobiť si celkový časový prehľad. Minulosť, prítomnosť, budúcnosť, večnosť. Vďačnosť sa pozerá do minulosti, láska sa pozerá do prítomnosti, strach, chamtivosť, zmyselnosť a ctižiadostivosť hľadia vpred. Nechcem tým povedať že plánovanie nie je potrebné alebo zlé, avšak si myslím, že plánovanie nespadá úplne pod kategóriu budúcnosti. Povinnosť plánovať zajtrajšiu prácu je dnešná povinnosť, pretože povinosť=prítomnosť. No a nakoniec je večnosť, ktorá dáva nádej......
Neviem či som to celkom zreteľne vyjadrila, ale pomohlo mi to odpútať sa od obáv z toho aké to bude.... Snažím sa, čo najviac si vychutnať každý deň.... Nerobiť si zbytočné starosti z toho, čo sa ešte vôbec nestalo a môže to byť úplne iné ako si to predtavujem ja......
Prajem vám krásny deň :)
1 komentár:
Čau Slávka,
ja som mala celé roky obavy z budúcnosti. Až po rokoch som prišla na to, aké je to zbytočné. Nenadarmo p. Ježiš hovorí: Nestarajte sa (=nestrachujte sa) o zajtrajší deň. Dobre nás pozná, aj našu túžbu mať všetko v rukách vrátane budúcnosti. Ale nemáme to v rukách. Zostáva nám LEN viera. Tak si vždy večer poviem: "Zajtra bude o niečo lepšie ako dnes." Tomu sa hovorí aj že: pozitívne myslieť. Niekomu to ide samé od seba, ja sa musím o to dosť snažiť.
Maj sa pekne a uvidíš, zvládneš to.
Zverejnenie komentára