Neuveriteľné....
Vyzeralo to tak krásne. V utorok som išla rovno zo školy(15:00) na školský, žltý autobus, ktorý ma odvezie domov. Vačsinou to trvá hodinu, ale utorok bol katastrofálny.
Krásne snežilo, také pekné chumáče, ale sneženie vo veľkom meste nie je žiadna sranda.... Je tu strašne veľa áut a keď zrazu idú všetci z práce domov tak je to hrúza aj keď nesneží. Cesty boli uplne biele a furt snežilo,pohybovali sme sa tak po pol metri... bola to naozaj hrúza. Najskôr som čítala, tak to šlo rýchlo, potom ma už strašne boleli oči, tak som nejako zaspala, pretože tam bolo dosť teplo a keď som sa po hodine zobudila ešte furt sme boli zaseknutý na diaľnici... Tak som začala čítať znova, ale potom sa začalo zotmievať tak som knihu odložila a posledú hodinku a pol som len tak posedávala a ležala rozmýšľala... :)
juuj nebolo to nič príjemné, nebála som sa len to bolo dosť dlho. Také milé bolo, keď prišiel taký chlapček dopredu k šoférovi (šofér je starý deduško, má okolo osemdesiat rokov) no a tento chlapec je asi šiestak a začal mu vysveetľovať, že kde sú rôzne skratky. Myslela som, že šofér ho nebude počúvať, ale na moje prekvapenie mal s ním úplnú trpezlivosť a pekne sa rozprávali a nakoniec nás ten chlapec navigoval. Bol dosť šikovný a dbre to tam poznal takže nám uštril asi takú pol hodinku ak nie aj viac :)
Bolo to milé ako taký chlapček radil deduškovi.
No takže taký bol môj zážitok z veľkej Minnesotsekej snežnej búrky.
Ževraj sme prekonali rekord, veľmi starý :)
Domov som sa dostala o 19:15
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára