me sa vydali na cestu. Štyria chalani, kufor zaprataný lyžiarskymi potrebami a plná nádrž. Tak sme sa ráno vydali na cestu. Ešte večer pred odchodom nebolo isté ako bude vyzerať naša konečná zostava, no skončilo to pri čísle štyri s tým, že tri dni za nami doletí ďalší člen. Ja, Reverend Elliot (otec), Mitchel (brat) a ďalší spolužiak z našej školy sme cestovali autom z Minneapolisu do Kolorá
da asi tak 16 hodín. Cesta to bola pohodová, väčšinu času som prespal a zbytok času sme len diskutovali na rôzne problémy tejto doby. Keďže "otec" je reverendom a ten spolužiak zo školy sa rád vypytuje, tak sme mali o diskusie postarané. Bolo to super. Na ceste sme zastavili u reverendovho kamaráta zo semináru, kde sme prespali noc, aby sme mali na nasled
ujúci deň možnosť vidieť prekrásne Rocky Mountines, ktoré na nás čakali na ceste. Bolo to vážne krásne. Náš dom ležal v nadmorskej výške asi 3,5 - 4 km a svahy na ktorých sme lyžovali boli ešte vyššie. Väčšina pobytu sa dá zhrnúť do niekoľkých slovných spojení: lyžovanie, oddych, jedenie a diskutovanie. V takejto nálade sa to nieslo po celú dobu. Na posledný deň sme si nechali, ako čerešničku na torte, lyžiarske stredisko Vail.
S vysokohorskými cenami, svahmi označenými dvojitými čiernymi diamantami a s najdlhšou zjazdovkou 6,5 km. Toto všetko sa odohrávalo v nadmorskej výške asi 4-5 km nad morom. Jeden úžasný zážitok!Na ceste späť sme sa znovu zastavili v Denveri a natlačili sa steakami a hor sa na cestu. Kôli dobrej nálade cesta ubehla veľmi rýchlo a tak sme sa živí a zdraví povracali domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára